Molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes analyzoval prezentáciu Sone Pekovej o obsahu zvyškovej DNA v mRNA vakcínach proti covidu. Splnomocnenec vlády Peter Kotlár (nom. SNS) z nej vychádza, keď hovorí, že tieto vakcíny sú nebezpečné a dokážu modifikovať ľudskú DNA. Kotlár žiada zákaz mRNA vakcín, keďže podľa neho spôsobujú závažné ochorenia vrátane rakoviny. Tomáš Szemes je vedúcim Centra genomiky a bioinformatiky […]

Zelený newsfilter komentuje správy o ochrane planéty z uplynulého týždňa. Rečí o škodlivosti GMO je veľa, dôkazov málo, reálny problém sú patenty. Americké megakorporácie mažú zmienky o klimatickej zmene. Kým na Slovensku sa debata o geneticky modifikovaných plodinách otočila k výroku vládneho splnomocnenca pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára, ktorý prirovnal očkovaných ľudí k modifikovanej kukurici, v Európe sa schyľuje k revolučnej zmene – uvoľneniu […]

Jeho príbeh leží na križovatke ľudských myšlienok.

Sovy lesné budú mať tento rok dostatok hlodavcov. Ohrozené sú u nás najmä plamienky driemavé, ročne ich na cestách zahynie osemdesiat.

Zistenie by mohlo viesť k jednoduchému zlepšeniu liečby bolesti.

V utorok večer by mali pristáť na Floride.

S vedcami sme sa pozreli bližšie na analýzu Sone Pekovej, na základe ktorej splnomocnenec Peter Kotlár prirovnáva očkovaných k modifikovanej kukurici.

Ich predĺžený pobyt bol výrazne dlhší ako štandardná rotácia pre astronautov na ISS.

Prví cicavce boli malé, nenápadné a hnedé. Nová štúdia odhalila, ako im tmavá srsť pomohla prežiť v tieni dinosaurov a prečo sa farby objavili až neskôr.

Odháňanie tmy z našich obydlí, ciest a krajiny je jednou zo základných charakteristík ľudskej civilizácie. Pokrok v technológiách však vysúva do popredia otázku, či svetla niekedy nie je už priveľa. Vykazovanie nočnej tmy z našej blízkosti prešlo dlhú cestu od prostých pochodní až k stĺpom… pokračuj Príspevok Vyháňanie tmy zobrazený najskôr Časopis Quark.

Cháron je s polovičnou veľkosťou Pluta nezvyčajne veľký mesiac. Od 90. rokov 20. storočia si vedci mysleli, že sa mohol sformovať podobne ako náš Mesiac: náraz na hlavné teleso rozprášil roztavený materiál na obežnú dráhu, kde sa nakoniec spojil do prirodzeného satelitu. Vtedajšie počítačové simulácie… pokračuj Príspevok Kozmický bozk zobrazený najskôr Časopis Quark.

Rezort školstva predstavil nový nástroj na hodnotenie excelentnej vedy na vysokých školách. Na zozname sú aj autori s netypickými publikačnými profilmi alebo články z pochybných časopisov. Podľa kritikov hodnotenie nie je fér k vedcom zo spoločenských či humanitných vied. Podľa rezortu sa treba pýtať vedcov, prečo citujú články z pochybných časopisov, ktoré sa ocitli na zozname. „Ministerstvo nemá možnosti […]

Belgickí vedci zistili, že epigenetiky DNA a RNA tvoria spoločne systém na presnú reguláciu génov, ktorá je kľúčová pre funkciu a vývoj buniek. Gény nesú kompletný súbor inštrukcií potrebných na fungovanie nášho tela, ale ich expresia musí byť starostlivo regulovaná, aby každá bunka plnila svoju… pokračuj Príspevok Epigenetika v boji s rakovinou zobrazený najskôr Časopis Quark.

Suchý ľad je plynný oxid uhličitý schladený na teplotu pod -78,5 °C tak, aby zmenil svoje skupenstvo na pevné. Kov je dobrý vodič tepla, čo znamená, že môže tepelnú energiu prenášať efektívne, teda rýchlo. Ako dopadne ich vzájomný dotyk? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých… pokračuj Príspevok Suchý ľad a kov zobrazený najskôr Časopis Quark.

Astronómovia už urobili približne dvadsať snímok umierajúcich hviezd vo fáze pred výbuchom supernovy. Všetky sa nachádzajú v našej Galaxii. Tentoraz sa im však po prvýkrát podarilo získať detailnú snímku takejto hviezdy v inej galaxii. Novo nasnímaná hviezda s označením WOH G64 leží vo Veľkom Magellanovom… pokračuj Príspevok Portrét z inej galaxie zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ocenenie pre výnimočné vedecké osobnosti ESET Science Award vstupuje do svojho siedmeho ročníka. Tento rok bude po prvýkrát integrovať všetky vedné odbory vrátane spoločenských a humanitných vied, ktoré pomáhajú hlbšie pochopiť mechanizmy fungovania spoločnosti. Zároveň chce Nadácia ESET zdôrazniť, že excelentný výskum vzniká naprieč všetkými… pokračuj Príspevok ESET Science Award štartuje nový ročník a zapája všetky odbory zobrazený najskôr Časopis Quark.

Mohutný náraz pred 3,8 miliardy rokov vymrštil neďaleko južného pólu Mesiaca hradbu skál. Keď dopadli, ponorili sa až 3,5 kilometra do mesačného povrchu a vyhĺbili dva obrovské kaňony za menej ako desať minút. Kaňony Vallis Schrödinger a Vallis Planck sa rozbiehajú od Schrödingerovej panvy, ktorá… pokračuj Príspevok Kaňon za desať minút zobrazený najskôr Časopis Quark.

Soška hlavy vyrezaná do mamutoviny z Dolních Věstonic na južnej Morave sa považuje za najstarší zachovaný portrét človeka na svete. Hlava vyrezaná kamennými nástrojmi z mamutieho kla meria 4,8 cm na výšku a 2,4 cm na šírku. Predstavuje ženskú tvár s vyrytými očami, jamkou na… pokračuj Príspevok Najstarší portrét na svete zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ruža je pozoruhodne rozmanitá rastlina. Známych je najmenej stopäťdesiat druhov iba medzi divými ružami a viac ako tridsaťtisíc ďalších kultivarov, teda vypestovaných odrôd. Niektoré z nich nesú meno našej rodáčky Márie Chotekovej. Paradoxne, odrody, ktorá nesú jej meno, Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946) sama… pokračuj Príspevok Záhrada ružovej grófky zobrazený najskôr Časopis Quark.

Viete, čo všetko môžete pozorovať z nitrianskeho vrchu Kalvária a čím sú unikátne jaskyne pod Dražovským kostolíkom? Počuli ste už pojmy ako heliktit, obtočník alebo ignimbrit? V pätnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé miesta v Nitre a jej okolí, ktoré dopĺňajú… pokračuj Príspevok Geolokality v okolí Nitry 2 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Úplné zatmenie Mesiaca bude viditeľné v zahraničí.

Ak sa ochorenie masovo šíri a umierajú cudzí ľudia, najmä vrstovníci, dôvera v štát klesá, ergo klesá aj ochota zaočkovať sa. To trvá do chvíle, kým na ochorenie umrie člen rodiny; potom sa ľudia stávajú opatrnejšími a vracajú sa k očkovaniu, aby ochránili rodinu, vraví švajčiarsky ekonóm.

Vedci z kanadskej Univerzity vo Waterloo vynašli látku, ktorá dokáže zvýšiť teplotu o viac ako 30 °C už po desiatich minútach na slnku. Materiál obsahuje nanočastice, ktoré absorbujú slnečné svetlo a premieňajú ho na teplo. Farbivá reagujúce na teplo zároveň menia farbu, čo používateľom umožňuje… pokračuj Príspevok Slnko vo svetri zobrazený najskôr Časopis Quark.

Klimatická zmena je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú populácie obojživelníkov, škodí im aj miznutie biotopov, odvodňovanie krajiny a doprava.

Experimentálni fyzici zo SAV s rakúskymi kolegami výrazne zlepšili supravodivé vlastnosti tenkých filmov. Vysokoentropické materiály sú mimoriadne tvrdé a odolné proti korózii a vysokým teplotám, čo ich predurčuje na použitie v aplikáciách pri extrémnych podmienkach. Pracovníci Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., v Košiciach… pokračuj Príspevok Nečakane supravodivé materiály zobrazený najskôr Časopis Quark.

Slovenská vedkyňa z Univerzity v St. Andrews v Škótsku a jej tím po prvý raz objasnili úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme. Atmosférický oxid uhličitý (CO2) je kľúčovým skleníkovým plynom Zeme, ktorý ovplyvňuje klimatické a životné podmienky na súši aj v oceánoch. Jeho úloha… pokračuj Príspevok Fosílie odhaľujú zmenu klímy zobrazený najskôr Časopis Quark.

Vedci v Austrálii objavili najstarší známy dopadový kráter starý 3,5 miliardy rokov. Posúvajú tým hranice poznania o možnom vzniku života na našej planéte.

Vedci zachytili v magnetosfére asi 160-tisíc kilometrov od Zeme výbuchy energie známe ako chórové vlny. Poruchy trvajúce zlomky sekundy, ktoré po zmene na zvuk znejú ako cvrlikanie alebo štebot vtákov, sa zvyčajne vyskytujú relatívne blízko Zeme. Ich objav v takejto vzdialenosti pomocou misie NASA Magnetospheric… pokračuj Príspevok Štebot v magnetosfére zobrazený najskôr Časopis Quark.

Medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., objavil unikátnu hviezdu, ktorá pravdepodobne zničila svoj planetárny systém. Tím preskúmal asi 2 000 hviezd, ktoré majú okolo seba tzv. planetárnu hmlovinu, a jedna z nich – WeSb1 – vykazovala zvláštne a podozrivé… pokračuj Príspevok Ničivá planetárna hmlovina zobrazený najskôr Časopis Quark.

Žena, ktorá sa ešte v minulom storočí (a mnohých prechádzajúcich) chcela venovať vede, sa musela pripraviť na množstvo potenciálnych prekážok. Od toho, že vo výskumných centrách nebudú ženské toalety, až po to, že Nobelovu cenu dostane len ich mužský kolega, ktorý pri prvotnom objave ani nebol. Príbehy štyroch talentovaných vedkýň, ktoré sa nedali odradiť a objavili významné […]