Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel. V pondelok doobeda to oznámil Nobelov výbor Karolínskeho inštitútu v Štokholme. Vedci získali ocenenie za objavy, ktoré viedli k vzniku optogenetiky. Tak sa označuje metóda, pri ktorej sa pomocou svetla ovláda aktivita vybraných nervových buniek. Vďaka nej vedci dokázali odhaliť nervové okruhy, […]

Posledný známy podzemný jadrový test Severnej Kórey sa uskutočnil v roku 2017, jeho geologické následky však môžu pretrvávať dodnes.

Vedci zaznamenali delfíny pri pobreží Queenslandu v Austrálii pri love zriedkavou technikou známou ako shelling (lov ulitou). Delfíny skákavé (Tursiops aduncus) sú inteligentné zvieratá známe používaním nástrojov. Len veľmi málo ľudí ich však videlo loviť ulitou. Takéto videá prezentovali výskumníci z Univerzity Slnečného pobrežia v štúdii publikovanej v časopise… pokračuj Príspevok Lov ulitou zobrazený najskôr Časopis Quark.

Registrácia na očkovanie je otvorená od 2.októbra.

Cenu získali nerovedci Deisseroth, Hegemann a Nagel za objavy v oblasti optogenetiky.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel „za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky“.

Smrť 28-ročnej pracovníčky výskumného ústavu v ruskej Irkutskej oblasti vyvolala obavy z možného výskytu moru. Kým miestne médiá tvrdia, že mladá žena mohla v laboratóriu prísť do kontaktu s baktériou Yersinia pestis, ruské úrady hovoria o zápale pľúc neznámeho pôvodu a tvrdia, že epidemiologická situácia zostáva stabilná.

Správy o umelej inteligencii (AI), ktorá unikla z testovacieho prostredia alebo hekla cudziu firmu, znejú ako námet na sci-fi. Skutočnosť je menej filmová, ale z pohľadu kybernetickej bezpečnosti o to dôležitejšia. Nejde o stroje, ktoré sa prebudili, vytvorili si vlastné ciele a rozhodli sa škodiť… pokračuj Príspevok Keď AI agent prekročí hranice: Čo ukazujú tri bezpečnostné incidenty zobrazený najskôr Časopis Quark.

Slnko nemusí intenzívne páliť, aby napáchalo škody. Austrálski vedci odhalili poškodenie DNA aj pri slabšom UV žiarení, ktoré nespôsobilo začervenanie pokožky. Ich zistenia menia pohľad na bezpečný pobyt vonku.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu varoval pred „vesmírnou vojnou“ v prípade pokusov narušiť novú ruskú satelitnú internetovú službu Rassvet, na ktorej zablokovanie vyzýva Ukrajina. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Pred miliardami rokov začal kyslík meniť našu planétu, no jeho budúcnosť zostávala neistá. Vedci teraz odhalili prírodný mechanizmus, ktorý pomáhal udržiavať Zem obývateľnou. Odpoveď našli v chemickom zložení dávnych oceánov.

Má ešte zmysel učiť deti písať rukou, keď takmer všetko, čo napíšeme, vyťukávame prstami do klávesníc počítačov alebo na displeje našich smartfónov? Otázka sa dá aj obrátiť: Je správne, ak sa dnes v porovnaní s minulými érami kladie iba malý dôraz na samotný akt písania? Neprichádzajú tým žiaci… pokračuj Príspevok Digitálny krasopis zobrazený najskôr Časopis Quark.

Erupcia Vezuvu z roku 79 pomohla vedcom výrazne spresniť metódu, ktorou určujú vek sopečných hornín aj dávnych udalostí.

Na pobreží najväčšieho havajského ostrova sa zrútil malebný kus útesu, uviedla Správa národných parkov (NPS).

Španielski vedci preskúmali starovekú egyptskú hrobku, ktorá bola postupne zaľudňovaná v priebehu stoviek rokov. Hrobku postavili v nekropole na brehu Nílu oproti Luxoru počas dvadsiatej piatej dynastie (754 – 656 pred n. l.) a využívali ju až do obdobia Ptolemaiovcov (305 – 30 pred n. l.). Výskumníci zrekonštruovali,… pokračuj Príspevok Pohrebná pamäť zobrazený najskôr Časopis Quark.

Čo budú jesť prví obyvatelia Marsu? Vedci hľadajú odpoveď v prírode a pozornosť obrátili na nenápadné mikroorganizmy, ktoré už na Zemi pomáhajú rastlinám získavať živiny. Ich schopnosti by mohli zohrať dôležitú úlohu pri budovaní prvých vesmírnych fariem.

Minulý mesiac Spojené štáty prvý raz priznali, že vo vesmíre majú zbrane. Verejne to potvrdil americký minister letectva Troy Meink. „Ako prvé mi napadlo, že už bolo načase oznámiť to, keďže išlo o najhoršie strážené tajomstvo na svete,“ povedal pre časopis Scientific American Doug Loverro, ktorý bol počas druhého funkčného obdobia Baracka Obamu zástupcom námestníka ministra obrany […]

Podcast Šamani o vede prináša rozhovory o tom, čo vieme, ako to vieme – a prečo tomu mnohí neveria. Názov podcastu je akronym: ŠAjgalík MAreš NIelen o vede. Rozprávajú sa emeritný predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík a moderátor relácií o vede a technike Gregor… pokračuj Príspevok Šamani o vede zobrazený najskôr Časopis Quark.

V rámci výskumu simuluje aj mikroprostredie nádorov.

Pred Európskym parlamentom sľubuje Shein chrániť spotrebiteľov, v skutočnosti ale silne kontaminované výrobky predáva ďalej, tvrdí Greenpeace.

Mať prst na tepe technológií umožní človeku nielen to, aby bol súčasťou budúcnosti, ale aj to, aby ju formoval. Lenka Hlinková pracuje v IT viac ako 15 rokov. Je autorkou prvej slovenskej knihy o ženách v IT a zakladateľkou občianskeho združenia Ženský algoritmus, ktorý motivuje… pokračuj Príspevok Lenka Hlinková: Štúdium STEM odborov je cesta. Dnešná pasivita sa nemusí v budúcnosti vyplatiť zobrazený najskôr Časopis Quark.

Gramatické pravidlá môžu potrápiť nejedného používateľa slovenského jazyka. V našom príspevku sa budeme venovať skloňovaniu privlastňovacích prídavných mien. Privlastňovacie prídavné mená, teda tie, ktoré vyjadrujú, komu niečo patrí, sa v slovenčine tvoria od osobných a zvieracích mien v mužskom alebo ženskom rode. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia?… pokračuj Príspevok Skloňovanie privlastňovacích prídavných mien zobrazený najskôr Časopis Quark.

Minulý rok v októbri schválila koalícia nový vysokoškolský zákon, ktorý zmenil doterajší režim práv duševného vlastníctva pre akademikov. Účinný je od 1. septembra, teda zhruba mesiac. Podľa novej právnej úpravy práva k vynálezom (patentom), dizajnom, autorským dielam, úžitkovým vzorom a mikročipom už nepatria verejným vysokým školám a ústavom SAV, ale priamo zamestnanom, ktorí ich vytvorili. Tento model sa nazýva „profesorské […]

V auguste sme pre vás pripravili štyri súťaže. V rubrike Ekológia sme vám položili otázku: Ako sa nazýval rod obrovských pravekých príbuzných vážok s rozpätím krídel až 75 cm? Za správnu odpoveď – Meganeura – posielame knihu Zuzany Šíblovej a Blanky Lehotskej Vážky Bratislavy Vlaste M.… pokračuj Príspevok Žrebovali sme výhercov súťaží 8/2026 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ak nám do 31. októbra 2026 pošlete správnu odpoveď na úlohu: Vymenujte aspoň tri názvy kníh spisovateľa a fotografa prírody Ivana Kňazeho, zaradíme vás do žrebovania o niektorú z jeho kníh o slovenskej prírode. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta… pokračuj Príspevok Súťaž zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ak nám do 31. októbra 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Prečo nestačí mať v herbári iba jeden exemplár toho istého druhu? zaradíme vás do žrebovania o malú rodinnú vstupenku do SNM – Prírodovedného múzea v Bratislave pre jedného dospelého a dve deti. Svoje odpovede… pokračuj Príspevok Súťaž zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ak nám do 31. októbra 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Prečo je slovenčina pri trénovaní jazykových modelov v nevýhode v porovnaní s angličtinou? zaradíme vás do žrebovania o knihu Andrey Settey Hajdúchovej: 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, ktorú pre CVTI SR… pokračuj Príspevok Súťaž zobrazený najskôr Časopis Quark.

Desať rozhovorov s desiatimi vedcami z desiatich vedných odborov naznačuje, kam smeruje vývoj a výskum v jednotlivých oblastiach a že ani vo vede nie je všetko čierno-biele. Poznanie nikdy nebolo prekliatím, vždy obohacuje, zaznieva v knihe. Pri využívaní objavov a technológií je kľúčová naša ľudská zodpovednosť a morálka. Len na nás záleží,… pokračuj Príspevok 10-10-10 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Siahnuť po knihe namiesto telefónu nemusí byť len príjemnejší spôsob, ako stráviť večer. Výskumy spájajú pravidelné čítanie s lepšou pamäťou, nižším stresom a v staršom veku aj s pomalším úpadkom kognitívnych schopností.

Pod viac ako trojkilometrovou vrstvou ľadu leží krajina, ktorú ľudské oči nikdy priamo nevideli. Satelitné merania teraz odhalili jej prekvapivo členitú podobu. Jedna časť mapy však vedcom priniesla novú geologickú záhadu.